Silné RPG "úlovky"
Na Luckku vždy boli a vždy aj budú hráči, ktorí nepíšu len dve vety, ale riadne texty. Možno obsahujú RPG chyby, ale ide skôr o tú snahu alebo ochotu to napísať. Keby takto hral každý, bola by to sila, ale to, samozrejme, nejde. Nevadí, stačí tak ako to je, no i napriek tomu vám ukazujem tých, ktorí sa pokúsili písať viac ako tí ostatní.
Mellisa: *nádych- výdych, nádych-výdych. To si stále opakuje v mysli, zatiaľ čo beží hustým lesom a len horkoťažko sa uhýna stromom. Čo ju to vôbec napadlo? Pchať sa na čistinku, na ktorej tak dlho nebola? Popri behu si ešte povzdychne a pomaly spomaľuje. Zachvíľu tam bude. Cez hlavu si prehodí kapucňu a takmer biele vlasy si strčí dovnútra, aby toľko nesvietila. Zastaví na okraji. Uhľovočiernymi očami sa porozhliada po čistinke. Nič sa tu nezmenilo. Vyzerá tak isto. Až na tých ľudí , osoby,stvorenia, alebo ako sa to dá nazvať. Pri každom kroku jej niečo zacinká pri boku. Pomaly sa vynorí z temnoty a pomaly prejde po okraji čistinky. Je tu ešte niekto, koho pozná, alebo už všetci zomreli, poprípade tu už nie su?Odsťahovali sa všetci preč, tak ako to urobila aj ona? Nie, určite nie. Určite sa tu nájde nejaká dobrá duša, ktorá tu stále je. Zastane pri jednom zo stromov a chrbtom sa oň oprie. Nezabudla naň. Prstami jemne prejde po jeho kôre. Je trocha iná, zničenejšia. Pohľadom prejde ešte raz po čistinke a mimovoľne sa usmeje. Chýbalo jej to tu, alebo nie? Ani nevie. Spomienok je tu viac než dosť, či už dobré, alebo zlé. Pomaly nasmeruje pohľad na svoje topánky, potom na hviezdu oblohu. *
Lilly_Avanue: *Sadne si na svoju obľúbenú stoličku ktorá je zavesená na stene a je oválneho tvaru. Nazýva ho vajíčko. Aj sa tak celkom na vajíčko podobá. V ruke držala svoju knihu. Bol to fotoalbum. PRedstavoval jej rodinu, priateľov a mnoho pekného. Otvorila prvú stránku a tam bola ona keĎ bola ešte malé bábätko. Plienky mala na sebe a usmievala sa ako slniečko na hnoji. Jeden zub jej trčal vonka. Zasmiala sa na tom a otočila na Ďalšiu stránku. Potom ďalšia a ďalšia. Usmevala sa na všetky vtipné fotky. Pri niektorých ju veľmi zahrialo pri srdci.* Krásne fotky.* usmiala sa a zoskočila z vajíčka. Pomaly kráčala do kuchyne. Chcela sa tam len tak prejsť a tradične otvoriť a zatvoriť chladničku aj 5 krát po sebe. Jedla bolo dosť, ale jej žalúdok všetko odmietal. Sama nevedela prečo. Onedlho jej zazvonil mobil. Divila sa tomu, lebo jej nikto už asi mesiac nevolal. Podišla k telefónu a pozrela sa na display. Neznáme číslo. Nechcela zvidhnúť, ale zároveň aj chcela...(pokračovalo to)
Baltazar_Samuel: *Otvorí svoje oči , ešte raz sa obzrie po ľuďoch ktorých má na dohľad hľadá niekoho koho by tu spoznal alebo niekoho odlišného,keď si uvedomí že tu vlastne nemá čo robiť a nemá silnú potrebu sa k niekomu samovoľne ozývať, rozhodne sa odtiaľ odísť . Začne pomaly kráčať smerom ku kamenistému chodníku, z vrecka svojich nohavíc si vytiahne hašlerku odbalí a dá do úst,pocíti príjemnú chuť byliniek v ústach .Pri jeho pomalej chôdzi sa snaží vyhýbať kvetom ktoré majú podľa neho dušu pri jednom záhone púpav sa zastaví , na jeho tvári sa zjaví šťastný úsmev zohne sa a odtrhne si jednu púpavu , po chvíľke prechádzky a obdivovania kvetou sa jeho postava stráca v temnote lesa.*
Nepster: *Už se rozhodl to vzdát, ale najednou se ocitá v jezeře..ani vlastně neví, jak se tam dostal, moc už okolní svět nevnímal. Ale byl v jezeře, potápějící se hlouběji i s Queezle. Jeho démonská podoba se mu začala znovu vracet. Víc intenzivněji, ale vracela se i jeho síla. Nabíral vědomí a než se vzpamatoval dosáhl i s Queezle na dno. Chytl ji v pasu a prudce se odrazil zpět k hladině. Spolu s ní se nadechl, ale hned na to se zase ponořil, protože pršelo a on tam jaksi nemohl pobývat. Nechal Queezle na hladině...teď mohl jen čekat, než přestane pršet...těch pár kapek, co na něj dopadlo při vynoření ani tak nevadilo, protože byl v jezeře, které ho i léčilo.*
Queezle: *upozorní ho, a už po druhý krát ho , na svoje výrazné znechutenie, berie do náručia. Spolu s ním sa rozbehne von z jaskyne, ignorujúc vytrvalý dážď v momente zmení podobu v pomenšieho draka , s mohutnými krídlami, ktoré nedovolujú kvapkám dosiahnuť až na telo. Nepsterovo telo momentálne zviera v obrovských pazúroch, a tempom, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden pretekár formuly preletí ponad les k jazeru. Chvíľu zaváha. Predsa len , ak yb ho pustila z takejto výšky, nemuseloby to dopadnúť najlepšie. Ale na druhej strane, jej podstate sa nemôže stať nič. Zletí o kúsok nižšie, a opäť mení podobu v tú v ktorej bola i predtým. Obíme jeho telo – dosť drsne. Nie je to ani z láskavosti, ani z náklonnosti, jednoducho ho chce ubrániť pri páde pred skalnatým dnom a možnosťou dalšieho úrazu. * teraz sa pozeraj Seiji. *zamumle potichu , sama pre seba * a teraz súď či nemám dušu. * s tými slovami sa nejakým zázračným spôsobom dostane ešte vo ...(pokračovalo to)
Gratulujem :)
Free Music at divine-music.info